( Poviedka)
Peter sa na maturitnú skúšku poctivo učí. Vybral zo skrine množstvo zošitov z predošlých rokov štúdia na strednej škole. Teraz sa mu budú hodiť všetky zošity z maturitných predmetov, ktoré preveria cez maturitný deň jeho vedomosti a poctivú študijnú prípravu. Začal s prípravou už ráno v pondelok cez študijný týždeň. Stôl v jeho izbe sa začal plniť zošitmi a knihami. Mama mu už skoro ráno priniesla koláčiky na posilnenie. Potom išla do práce. Peter zostal v tichu domova sám so svojimi zošitmi a knihami. Čas bežal. O desiatej predpoludním mal práve najlepšiu chuť 
a náladu na štúdium. Zrazu zazvonil zvonček pri dverách. Peter sa s nevô-ľou odtrhol od štúdia. Otvoril dvere. Pri dverách stál jeho veľký kamarát Piťo...
"Tak ako? Už zarezávaš?"- vyhŕklo z Piťa.
"Práve som prebral prvý zošit..." - pochválil sa Peter, a pozval Piťa ďalej do izby. 
- "Že sa ti chce. Vonku je taký krásny deň!" Piťo si sadol do kresla. 
-"Nemáš niečo na pitie?..." 
Peter išiel do kuchyne a doniesol pohár limonády. Piťo sa napil a spustil:
-" Vďaka! Ešte sa stále učíš? Večer bude super diskotéka! Mali by sme tam ísť! Čo povieš? Budú tam super baby! Diskotéku bude robiť diskjockey Bobo. Poznáš ho. Už sme boli na jeho akcii...Úprimne - bude tam aj Eva. Vieš - tá, čo sa mi páči. Super kočka. Ale ja ju až tak nepoznám. Potrebujem, aby si ma s ňou zoznámil. Práve na diskotéke." 
Peter ho vypočul. "Teraz sa učím na maturitu. Nemôžem ísť na diskotéku."
-"Čo maturita... Ja som sa uchytil aj bez nej. Nepotrebuješ maturitu. Život ťa naučí..." - svetácky poučoval Piťo.
-"Rodičia by boli radi, keby som dobre zmaturoval. Chcem im urobiť radosť, nechcem ich sklamať. Okrem toho by som rád pokračoval v štúdiu na nadstavbe, alebo na vysokej škole. Láka ma veterinárstvo..." 
-"Ále, prosím Ťa... Lekárov je plno. Zrovna len na teba čakajú... 
Ak nepôjdeš so mnou na diskotéku - nie si môj kamarát!"- vyhrožoval Piťo.
-"Nehnevaj sa na mňa, ale ja sa musím učiť. Nemám teraz čas na disko-téky. V noci si musím riadne oddýchnuť. Mám ešte veľa opakovania, 
a maturitu by som veľmi rád spravil čo najlepšie." - vysvetľoval Peter.
-"Rozmysli si - ak nepôjdeš so mnou - už za mnou nechoď! Ak nezbalím Evu na tejto diskotéke, nikdy ti to neodpustím!" - hrozil Piťo.
-"Nehnevaj sa na mňa, ale musíš to zvládnuť sám. Ja sa musím učiť 
a poriadne pripraviť na maturitu. Nechcem sklamať rodičov. Veria mi. Nemám čas na diskotéky." - ospravedlňoval sa Peter. 
-"Ty si ale kamarát! Teda... Choď do kelu!" - Piťo sa zdvihol, a odišiel preč. 
Petrovi to bolo ľúto. S Piťom toho veľa prežili. Ich kamarátstvo trvalo od tretej triedy základnej školy. Toľko krát objavovali exotické krajiny pri rieke za mestom. V toľkých futbalových zápasoch vyhrali. Toľko krát púšťali v jeseni šarkanov... Peter zdvihol zošit, ale učenie mu nešlo. Stále myslel na Piťa. Kamarátstvo je veľká vec. Preži spolu skoro celú mladosť.
Zamyslel sa. Položil zošit, a podišiel ku oknu. Vonku svietilo slnko. Myšlienky mu prúdili v hlave. Zvažoval. Detstvo už končí, začína život. Hovoria, že maturita je prvá skúška dospelosti. Čo potom?
"Ak nezmaturujem, aj rodičov zarmútim." - uvažoval Peter. 
"Rodičov mám rád. Ale aj Piťo je mi dobrý kamarát. Piťovi sa Eva páči.
Mohol by som mu pomôcť. Lenže maturita je taká dôležitá! Hovorí sa ,
že ak prvý gombík na košeli zapneme zle... Teraz mám príležitosť sa dobre pripraviť do života! Maturita je vážna vec! Piťo už nie je malý chlapec... Musí si poradiť aj bezo mňa!" - rozhodol sa Peter, a vrátil sa ku svojim zošitom na stole.