( Poviedka podľa skutočného príbehu )
Teofil mal voľno, a rozmýšľal o svojich plánoch na tento deň.
Spomenul si na svojho chorého priateľa Adama v penzióne. Pôjde
ho navštíviť. Teofil bol za chvíľu na vrátnici penziónu. Pri balkónových
dverách sedel Adam na elektrickom vozíku, a pri ňom
čosi majstroval jeho kamarát Rafael. " Ahoj Adam!" - zvolal
Teofil, a rýchlo prišiel k chorému kamarátovi. "Tak ako?.. " Adam
len malátne s vypätím síl podal pravú ruku Teofilovi, a slabo a
vyčerpane prehodil:" ... Ale len tak, pomaly... Ani žiť sa mi nechce.
Som vyčerpaný. Aj hovoriť ledva vládzem. Keď chcem , aby
ma počuli - musím sa namáhať - priam kričať. To vieš - tá moja
"frajerka" Skleróza multiplex mi veľa nedovolí... " Pravou rukou
si premiestnil ľavú ruku do lona. " ... Keby som aspoň trochu
vedel chodiť... Stále o tom snívam." Teofilovi bolo Adama ľúto.
Chcel by mu pomôcť. Ale ako? Vtedy si spomenul na slová Evanjelia,
ktoré hovorili o modlitbe a prosbe s vierou. Ako to prisľúbil
Boží Syn - Ježiš Kristus. Teofil bol veriaci kresťan a dôveroval
Ježišovým slovám. Pozrel sa na Adama: " Adam, vieš ty čo - pomodlíme
sa! Ježiš prisľúbil, že ak sa modlíme s vierou, tak on
prosbu vypočuje a pomôže." Adam chvíľu váhal, ale nakoniec
privolil. Nemal čo stratiť... ... okrem nenávidenej choroby - Sklerózy
multiplex. Pridal sa aj Rafael, ktorý medzitým dokončil robotu
na Adamovom vozíku. Spoločne sa stíšili a zopli ruky do
modlitby. Teofil otvoril modlitbu: " Dobrý Bože - ďakujeme Ti za
všetky dobré dary, ktoré nám dávaš, hoci si ich nezaslúžime. Ale
Ty sa zmilúvaš a vieš pomôcť v našich trápeniach. Prichádzame
ku Tebe s prosbou za uzdravenie nášho brata Adama, ktorý má
Sklerózu multiplex. Ty poznáš jeho túžbu po uzdravení. A prosíme
o to, aby si uzdravil nášho brata Adama, a aby začal chodiť.... "
Nasledovala spoločná modlitba "Otčenáš". Na záver ešte Teofil
dodal: " Dobrý Bože, ďakujeme Ti, že naše modlitby vyslyšíš na
Tvoju slávu a na spásu ľudí. My veríme, že vyslyšíš naše prosby.
Amen" Adam s nádejou pozrel na Teofila. "... Adam, do jedného
roku budeš chodiť..." - s vierou povedal Teofil. a odišiel domov.
Život znova nabral svoje obrátky. Teofil konal svoje pracovné
povinnosti, a ani nezbadal, že od stretnutia s Adamom prešiel
jeden mesiac. "Čo asi robí Adam? ...pôjdem ho pozrieť!" - povedal
si jedného dňa Teofil, a namieril svoje kroky do penziónu. V
penzióne, zbadal, že Adam sedí s vozíkom na balkóne v
spoločnosti Rafaela, ktorý zase niečo majstroval. "Tak ako ,
Adam?"- Teofil hneď oslovil Adama. "Ja už chodím!" - povedal
Adam na vozíku. Teofil bol veľmi prekvapený. Pochyboval. Bol
ako neveriaci apoštol Tomáš. " Naozaj... vážne? Ále - robíš si
srandu..." - neveriacky povedal Teofil. " Ukáž - chcem to vidieť!"
Vtedy Rafael povedal Adamovi: "Musím ti napraviť sedadlo. A ty
musíš teraz vstať!" Chytil Adama pod pazuchou a ťahal ho do
stoja. Adam s pomocou Rafaela pomaly vstával. Teofil cítil, že mu
slabnú nohy. Adam stál! Teofil skoro neveril vlastným očiam:
Adam naozaj stál! Držal sa pritom zábradlia balkóna ... ale stál na
vlastných nohách! Teofil cítil, že asi odpadne... Je svedkom
biblického zázraku na vlastné oči! " Adam, poď ku mne!" - s
odvahou povedal Teofil. " Neboj sa... len poď! Ty to dokážeš!
Uvidíš!" Adam zdvihol jednu nohu, ktorá sa začala triasť. Ale
urobil jeden krok! Potom zdvihol druhú nohu... a znova urobil
krok! Teofila chytali závraty. Toto je naozaj zázrak! Dobrý Pán
Boh vypočul modlitbu! Všetci sa tešili. Adam kráčal po vlastných
nohách! Potreboval pritom pomoc, ale kráčal! Teofil bol šťastný,
že Adam stál a chodil po vlastných nohách. Adam bol šťastný a
plánoval veľa cvičiť a trénovať aby dokázal ešte lepšie chodiť.
Veľa sa o tom rozprávali, a ich rozhovor ukončil len koniec
návštevných hodín.
KROKY VIERY
2. února 2021
Zobrazeno 1349×
Komentáře
Teď upřímně nevím, jestli tomu příběhu mám věřit či ne. Je to spíše hodně k zamyšlení.
Tej udalosti som bol očitým svedkom.
Mená sú zmenené.
Pro přidání komentáře se musíš přihlásit nebo registrovat na signály.cz.